Loma Prieta bolo ničivé zemetrasenie, ktoré v roku 1989 postihlo okolie sanfranciského Bay Area. LOMA PRIETA je taktiež skupina mladíkov, ktorá drhne hrubý, intenzívny a emotívne zafarbený hardcore, svojou mohutnosťou a ničivou energiou evokujúci práve pustošivé trhanie zemskej kôry. Pri počúvaní jej „štvorky“ sa vám budú na jazyk hrnúť analógie s tými najlepšími menami, aké sa v danom žánri objavili.

Čo vás na „I.V.“ zarazí ako prvé? Určite neuveriteľná hudobná pestrosť, ktorú kapela podtrhla svojskou produkciou s mierne špinavým „crusty“ zvukom. Veľmi originálne vyznenie a jednoduchý spôsob, ako sa odlíšiť od tony ďalších. Stačí len troška upraviť „distortion“.

LOMA PRIETA sa pevne držia fundamentu, z ktorého vzišli, a nesnažia sa za každú cenu pôsobiť progresívne. Základom albumu je živelný hardcore, ale chlapci sa vôbec neboja vkusne experimentovať. Hudba s prívlastkami „emo/screamo/violence“ bola vždy tou plodnejšou stránkou „tvrdého jadra“, takže nejakej monotónnosti sa určite neobávajte. Hudobná náplň albumu je úplným opakom čiernobieleho obalu. Aj napriek celkovej pochmúrnosti a hnevu, ktorý je v LOMA PRIETA nahromadený, znie „I.V.“ neuveriteľne kompaktne. Skladby síce nie sú najdlhšie (ako to už v tomto žánri býva), no hudobný potenciál kapely je využitý na maximum a táto síce strohá výpoveď tak získava o to ostrejší a prudší charakter.

Šialené agresívne pasáže sú popretkávané výraznou kakofonickou zložkou, presne tak, ako to svojho času robili napríklad nestori z ORCHID a AMPERE. Zemitá hardcorová stránka albumu evokuje staršie, drevnejšie veci od CONVERGE, ale LOMA PRIETA je predsa len o dosť „malebnejšia“ a expresívnejšia kapela. Pasáže s neustálymi zmenami tempa, so zámerne chaotickým znením s príchuťou moderného „grindingu“, (tu kapela pripomína Francúzov PLEBEIAN GRANDSTAND) sú kontrastom k „melódiám od pána boha“, ktoré mnohokrát tvoria dominantnú časť kompozícií. Teda ak pominieme trilógiu hrdo sa týčiacu uprostred albumu, v ktorej kapela ukazuje svoju rozorvanejšiu, punkovú tvár. Poetické texty, štekané v čo najvyššej kadencii, sú pri kapelách tohto typu už akousi samozrejmosťou. Ale predsa stále dokážu, v spojení so svojským hudobným „podmazom“, spôsobiť ukážkové stavy rozpoltenosti.

LOMA PRIETA nahrali jeden z najlepších hardcorových albumov „s presahom“ za ostatné roky. Ak budeme mať šťastie, tak ich možno uvidíme na turné s CONVERGE. Veru, silný dvojzáprah...